Novinky Rozhovory

Rozhovor s Ricardom Amorimom z MOONSPELL. Nezmeškajte ich show na Ostrave v plamenech

Portugalsko nepatrí k metalovým baštám, no aj napriek tomu vyprodukovalo skupinu, po ktorej sa nejeden fanúšik metalu v 90.rokoch obzeral. Hudba MOONSPELL sa vyvíja takmer tridsať rokov a že sa po nej fanúšikovia obzerajú aj dnes, sme mohli osobne vidieť na ich bratislavskej zastávke v rámci európskeho turné s CRADLE OF FILTH. MOONSPELL prišli predstaviť svoj najnovší album „1755“ – prvý, ktorý skupina naspievala v portugalčine. Do nášho hlavného mesta dorazili s pohodlnou časovou rezervou, čo by bola škoda nevyužiť. Na kus reči som si teda prizvala dlhoročného gitaristu MOONSPELL Ricarda Amorima, pre ktorého bol rok 2017 nie len v znamení nového albumu MOONSPELL, ale tiež veľkých zmien v rodinnom živote, keďže manželka Mariangela Demurtas (TRISTANIA) mu porodila prvého potomka – syna Lorenza. Snáď vás ich bratislavský koncert a tento rozhovor navnadia na festival Ostrava v plamenech, kde bude jedným z headlinerov práve MOONSPELL.

 Pred pár rokmi si hovoril, že koncertovanie ťa baví a na turné chodíš rád. Nedávno si sa stal otcom. Nezmenil sa tvoj postoj k turné?

Neviem si predstaviť, že by som robil niečo iné, ale pre každého z nás to začína byť ťažšie. Všetci sme už otcovia a ťažko sa nám opúšťajú naši najbližší. Ja som sa otcom stal len nedávno. Mám 7-týždňového syna. Je ešte veľmi malý a ja už idem na šesť týždňov preč. Nepadlo mi to ľahko, ale taký je náš život. Toto je naša práca a od začiatku sme vedeli, že budeme musieť robiť menšie obety. Samozrejme stále si užívam turné, aj keď je to už o niečo ťažšie, no nikdy nás to neprestane baviť.

Tentoraz ste na turné s CRADLE OF FILTH. Prvýkrát ste spoločne koncertovali v roku 1993, no to si ty ešte nezažil, keďže si sa k MOONSPELL pridal až o dva roky neskôr. 

Toto je už naše štvrté turné s CRADLE OF FILTH. Prvé ozajstné spoločné turné bolo v roku 2003 v USA. Poznáme sa už dosť dobre, máme dlhú spoločnú históriu. V roku 2003 s nami boli na turné aj TYPE OF NEGATIVE. No a potom nasledovali štyri šnúry po Európe. Toto je tá štvrtá.

 Zmenilo sa niečo v súvislosti s koncertovaním odvtedy, čo si prišiel do skupiny? Fanúšikovia, kluby, promotéri,…?

Neustále sa niečo mení. V niektorých kluboch sme hrali už niekoľkokrát a stále sa tam vraciame a stretávame nové tváre v publiku. Kedysi sa ľudia viac sústredili na koncert a nie na robenie selfies. To je najväčší rozdiel, ktorý vidím. Ochudobňujú sa o zážitok z koncertu. Je to trochu smutné, ale tak to dnes je.

Na tomto turné predstavujete svoj nový album „1755“, ktorý hovorí o ničivom zemetrasení, požiare a povodniam, ktoré takmer zrovnali Lisabon so zemou. Na túto tému ste dokonca v októbri usporiadali aj niekoľko prednášok. Prečo si myslíte, že práve teraz je ten správny čas opäť hovoriť o tejto téme?

Dobrá otázka. Istým spôsobom to odráža dobu, v ktorej žijeme. V roku 1755  zemetrasenie všetko zmenilo. Zmenilo spôsob, akým ľudia rozmýšľali a žili. Vtedy si všetko vysvetľovali prítomnosťou Boha. Boh mohol za všetko, čo sa stalo a ľuďom sa hovorilo, že je to trest za ich hriechy. Premiér, ktorý vtedy viedol vládu, markíz Pombal, bol proti takýmto veciam a proti cirkvi. Snažil sa všetko vysvetliť pomocou vedy. Niekedy treba tragédiu, aby ľudia začali prehodnocovať svoje životy, začali žiť inak a pozerať sa na svet inak. Vezmi si dobu, v ktorej žijeme my. Blížime sa k tomu. Netreba k tomu veľa hovoriť, stačí sa pozrieť na správy. Doba hovorí: „Počúvajte ľudia, ak budeme tlačiť na pílu, niečo sa stane.“ Aj keď to bola príležitosť niečo prehodnotiť, stále išlo o tragédiu. Snažili sme sa túto tému predstaviť aj v kontexte dneška.

A prečo tie prednášky?

Aby sme to ľuďom vysvetlili. Keď máme predstavenie nového albumu, nie je to len o koncerte. Ide o komplexný zážitok. Prišli kamaráti z celého sveta. Z Francúzska, Mexika,… Chceli sme im vysvetliť kontext a povedať presne, čo sa stalo. Zobrali sme ich do inštitútu, ktorý sa venuje skúmaniu zemetrasení, navštívili sme starý Lisabon a kamarát, ktorý sa venuje histórii Lisabonu, prednášal, čo sa stalo. Bolo to super. V centre je málo naozaj starých budov. Mesto bolo znovu postavené pred takmer 300 rokmi, stavali sa moderné budovy, všetko sa modernizovalo tak, aby  to bolo umne postavené. Ak by opäť prišla nejaká katastrofa, ľudia budú mať kam utekať a schovať sa. Vtedy nešlo len o zemetrasenie, ale aj o požiar. To, ako je mesto dnes postavené, sťažuje ohňu šíriť sa.  Mesto je pre ľudí bezpečnejšie.

Predpokladám, že na koncerte zahráte niečo z nového albumu. Nebudem sa vás pýtať, čo, nechám sa prekvapiť…

Ok. Hej, zahráme dosť vecí.

…ale povedz, čím si tieto skladby zaslúžili miesto v setliste?

Bolo to veľmi prirodzené. Sú to dobré skladby a naživo fungujú. Ľudia na ne reagujú veľmi dobre. Na predchádzajúcich koncertoch sme mali dobré odozvy. Sú vyvážené a fungujú dobre.

Kto je zodpovedný za setlist?

V podstate my všetci.

Na chvíľu by som sa ešte vrátila k vášmu najnovšiemu albumu. Predstavilo sa na ňom pár zaujímavých hostí. Prvým z nich je fado spevák Paulo Bragança. Fado je typické pre Portugalsko a u vás veľmi obľúbené, ale ak sa nemýlim, toto je prvýkrát v histórii MOONSPELL, čo ste svoju hudbu spojili s týmto žánrom.

Áno, je to prvýkrát, čo máme fado speváka na albume, ale čo sa týka spájania fado s našou hudbou… Myslím, že tam bol vždy prienik. Fado je oveľa viac ako len hudobný žáner. Je to pocit, emócia. Emócie sú silnou súčasťou našej hudby. Aj keď hráme každý večer, hráme s emóciami. Sú vo všetkých skladbách. Ale áno, fado speváka máme prvýkrát na albume. Mali sme nápad, že v jednej časti skladby by sme chceli mať fado vokál, ale nechceli sme nikoho známeho.

Ako Marizu?

Presne tak. Oni robia z fado komerčnú záležitosť. Nie je to ozajstné. Chceli sme tohto chlapíka, ktorého celkom dobre poznáme. V 90. rokoch bol dosť známy a preslávil sa tým, že bol veľmi kontroverzný a dosť kritizovaný. Je to ako metalová stránka fado a ako Fernando hovorí, je to padlý anjel fado. Dnes sa vracia s novou hudbou a jeho hlas je jedinečný. Skvele sa k nám hodí. Je to rebel fado. Aj preto sme s ním robili. Zároveň je to veľmi dobrý človek a umelec.

Ďalším zaujímavým prvkom na albume je ženský zbor v zložení Mariangela Demurtas (TRISTANIA), Carmen Simões (AVA INFERI) a Silvia Guerreiro.

Áno, CRYSTAL MOUNTAIN SINGERS.

Tento zbor ste dali dokopy vy alebo to vyzeralo napríklad tak, že si dal svojej manželke voľnú ruku, nech dá dokopy pár speváčok?

Už v minulosti spolu spievali. Pôvodne sme chceli mať na albume mužský zbor, ktorý by na albume reprezentoval kňazov, ale v jednom momente sme sa rozhodli, že vyskúšame aj ženské vokály. Zemetrasenie malo dopad na ľudí a ten spev, čo počuješ, je ľud vo všeobecnosti, ktorý odpovedá na hudbu a to, čo Fernando ako rozprávač hovorí. Poslali sme im hudbu, aj keď ony už skladby poznali. Sú to ľudia, ktorí s nami úzko spolupracujú. Počuli naše veci nespočetné množstvo ráz. Jednoducho sme im poslali skladby a povedali im, čo presne majú spievať. Všetko sme mali napísané. Išli do štúdia a natreli to tam. Bolo to super.

Posledným hosťom je Martin Lopez zo SOEN, čo bolo pre mňa veľké prekvapenie, pretože kombináciu SOEN a MOONSPELL by som nečakala.

V tomto prípade to nemá veľa spoločné so SOEN, pretože Martina poznáme už pár rokov. Ešte z čias keď sme koncertovali s OPETH. Vtedy sa z nás stali priatelia. Na albume sme chceli mať trošku východného vplyvu. Martin je známy tým, že je skvelý bubeník a má v sebe niečo latinské. Je to skvelý perkusionista, a tak sme ho pozvali. Vedeli sme, že to bude znieť skvele. Nemal problém prísť a zároveň povedal, že je veľkým fanúšikom MOONSPELL. Je z Uruguaja a povedal: „Chlapi, viete, že v Uruguaji ste fakt veľkí? Bude mi cťou to pre vás urobiť“ Pre nás to bola tiež česť. Je to skvelý chalan aj bubeník a vie vytvoriť tie východné chute. „1755“ dodal presne to, čo sme chceli.

Nevedela som, že v Uruguaji ste tak populárni.

Ani ja. Ale to povedal, „mali by ste ísť do Uruguaja! Ste tam obrovskí“ To tvrdí on (smiech). A ja na to len, že ok…? Nikdy sme tam nehrali

V ktorej krajine máte najväčšiu fanúšikovskú základňu?

Je ťažké vybrať len jednu krajinu. Asi by som povedal Rusko. Nemôžeme povedať, že sme tam obrovská kapela, ale darí sa nám tam. Vo všeobecnosti aj v Južnej Amerike je to dobré, tiež v Mexiku a samozrejme v Portugalsku. V strednej Európe sa nám darí, ale nie sú to tie mysteriózne krajiny, ktoré chcú všetci počuť. Takže by som povedal, že Rusko, Južná Amerika a Portugalsko.

Ešte sa mi nepodarilo zistiť, prečo je na novom albume opäť „En Nome do Medo“, ktorá sa pôvodne objavila už na albume „Alpha Noir“.

Jasné. Ide o to, že keď sme nahrali „Alpha Noir“, cítili sme, že by sme chceli zložiť niečo, kde rozvinieme nejaký koncept v portugalčine. Tak to vtedy povedal Fernando. Rozhodli sme sa, že by sme mohli zložiť niečo o zemetrasení. Táto skladba to odštartovala. Pred dvoma rokmi sme mali nahrať EP. Mali sme vydať DVD a toto EP by bolo jeho súčasťou. Mali sme zložiť tri skladby v portugalčine a povedali sme si, že skúsime urobiť inštrumentálnu verziu „En Nome do Medo“ a k nej pridáme dve skladby v portugalčine. Požiadali sme Jona Phippsa, ktorý nám robil orchestrálne party na „Extinct“, aby nám s tým pomohol. Prišiel s naozaj krásnym kúskom a vtedy sme si povedali, že náš nový album sa vyvinie práve z toho. Je to perfektná verzia. Zložili sme tri skladby a uvedomili si, že by sme ich mali mať na albume. Boli príliš dobré. Súhlasila s tým aj naša nahrávacia spoločnosť, a takto sa to celé stalo. Aj po textovej stránke má zmysel mať túto skladbu na albume.

Pri textoch mám jeden problém s bookletom „1755“. Je super, že portugalské texty ste preložili do angličtiny a dali ich do bookletu, ale pasáže v latinčine ste nepreložili. Prečo?

Lebo sa nedajú preložiť. Je to latinčina a veľa z toho je vymysleného (smiech). Sú to verše, ktoré znejú hudobne. Ani sa o to veľmi nestaráme, ide skôr o ich muzikálnosť.

Takže, keď im nerozumiem, o nič neprichádzam?

Nie, nie, nie. O nič neprichádzaš. Ani texty v angličtine nie sú presným prekladom portugalčiny. To, čo čítaš, je to, čo to znamená, nie to, ako by sa to od slova do slova malo preložiť. Inak by to znelo divne. Pre ľudí, ktorí nevedia po portugalsky, je to fajn. Som rád, že sme nahrali album v portugalčine, je to krásny jazyk a s textami sa nám ľahšie stotožňuje. A samozrejme, že aj ľudia, by radi rozumeli, čo hovoríme, preto tie preklady.

Záverečnou skladbou na albume je „Lanterna dos Afogados“, ktorú pôvodne zložili PARALAMAS DO SUCESSO. Prečo ste sa rozhodli pre cover?

Kvôli textu. Sranda je, že originál, bol veľmi populárny v Portugalsku. Je to od kapely, ktorá bola a stále je veľkou v Brazílii. U nás bola použitá v telenovele. Telenovely sú veľkou súčasťou portugalskej kultúry a v jednom čase sme boli doslova zaplavení telenovelami z Brazílie, ktoré sú mimochodom veľmi dobre spracované. Teda boli, neviem ako je to teraz. Už ich nesledujem. No a táto skladba bola úvodnou zvučkou jednej telenovely. Text je o ženách rybárov, ktoré v noci stoja na pobreží s lampášom a svietia svojim manželom, aby našli cestu domov. Je to metafora na nádej, ktorá prišla po zemetrasení. Všetko bolo zničené, ale po tejto tragédii je na konci tunela svetlo. Je tam nádej. Dá sa ísť ďalej. Síce je tá skladba temná a smutná, ale nesie krásne posolstvo. Počula si originál?

Jasné!

Tak si predstav, keď Fernando prišiel s týmto nápadom. Vypočul som si tú skladbu a hovoril si, čo do pekla s tým mám urobiť. Prečo nevybral niečo iné? Nakoniec som ju skúsil trochu spomaliť, pridať niečo z TYPE OF NEGATIVE, niekde zmeniť pár nôt, aby som ju trošku zašpinil a stemnil a vznikla z toho veľmi pekná skladba. Aj napriek tomu, že je temná.  A je to pekný záver albumu. Po všetkej skaze prichádza nádej. Prerobiť ju bola výzva. Nie je to ako keď prerábaš očakávané veci. Nikoho tým neprekvapíš. Dúfam, že v budúcnosti urobím ešte podobné veci. Rád by som nahral celý album coverov. Nejakých divných vecí.

Veľa hudobníkov má kopu vedľajších projektov, ale ty zatiaľ nemáš žiaden. Prečo?

Lebo necítim potrebu niečo také robiť. Možno by som niekedy nahral sólový album, ale aký sólový album? Nemám poňatia. Táto skupina mi prináša dostatok práce a keď sa k tomu ešte pridá otcovstvo, nemám čas niekam sa zamknúť a niečo skladať. Nie som workoholik (smiech).

Zmenilo ťa otcovstvo?

Myslím, že sa zmení všetko. Každého to zmení. Stretneš novú ľudskú bytosť. Mohol by som o tom hovoriť hodiny. Ľudia majú v hlave kopec odpadu a vďaka tomuto sa ho môžeš zbaviť. Všetko ide bokom a veci sa zjednodušujú. Áno, je to náročnejšie, ale život je pokojnejší. Už nie si presýtený samého seba, si viac empatický a prichádzajú aj úplne nové emócie. Je to neuveriteľné. Keď stretneš osobu svojho života, je to záväzok. „Ľúbim ťa, pretože si taká a taká. A ak by si taká nebola, neľúbim ťa.“ Existujú dôvody. Ale keď máš dieťa, syna alebo dcéru, pozrieš sa naň a je ti to jedno. Je to bezpodmienečná láska. Niečo také som nikdy necítil. Je to skvelý zážitok.

Vráťme sa ešte k tvojej hudobnej kariére. Predtým, než si sa pridal k MOONSPELL, pôsobil si v skupine PARANORMAL WALTZ.

Wow! Vidím, že si si poriadne urobila domácu úlohu! (smiech) To už bolo poriadne dávno.

 Tak to má byť! 🙂 Vraj si ich svojim odchodom k MOONSPELL dosť nahneval a na túto tému mali aj pár nepríjemných vyjadrení v rozhovoroch. Už ste urovnali spory?

Úprimne, neviem, či sú ešte aktívni. Hlavným ťahúňom skupiny je druhý gitarista. S ním mám dnes dobrý vzťah. No a on bol ten, ktorého to najviac nahnevalo, ale myslím, že teraz je to už v pohode. Priatelíme sa na Facebooku občas sa rozprávame. Neviem, či PARANORMAL WALTZ ešte fungujú, dlho som o nich nič nepočul a v podstate ani nepoznám zvyšok skupiny. Zostava sa úplne zmenila a ľudia, ktorí tam boli v tom čase, ako ja, sú už dávno preč. Ale myslím, že sú naše vzťahy dobré. Vieš, je to typická južanská nátura. Keď odídeš zo skupiny, vždy je to veľký problém. Je v tom veľa emócií. Nie sme ako Fíni: „Odchádzam zo skupiny!“ „Ok!“ A o dve hodiny spolu sedia pri bare na pive. V Portugalsku to berieme osobne a niekedy treba dosť času, kým sa rany zahoja. Moje sa už zahojili.

Máš pocit, že vďaka tomu, že veľa cestuješ po svete, sa u teba menej prejavuje portugalská nátura?

Nie, nie! Som ešte viac portugalský! Som poriadne portugalský. Vďaka cestovaniu získavame knowhow. Riešime veci s inými kultúrami, stretávame rôznych ľudí a vidíme rôzne spôsoby, ako sa dajú veci riešiť a snažíme sa zdokonaľovať a stať sa lepšími Portugalcami. Aspoň v to dúfam (smiech).

V roku 2010 vám dokonca mala v Portugalsku vyjsť poštová známka s motívom z albumu „Wolfheart“. Zrealizovalo sa to?

Áno. Pošta sa chystala vydať známky na tému rock a my sme boli jednou z kapiel, ktoré si vybrali. Doma mám tie známky starostlivo odložené. Som na ne pyšný. Je to národný symbol a je pekné vidieť, že niektorí ľudia sa o nás zaujímajú.

MOONSPELL sa v rámci festivalovej sezóny ukážu aj u našich českých susedov na festivale Ostrava v plamenech, ktorý sa koná v dňoch 3.-4.august 2018. Okrem Portugalcov prídu aj KREATOR, SAXON, TRAKTOR, DYMYTRY, DOGA, EDITOR a mnoho ďalších. Lístky nájdete tu:

https://www.ticketportal.cz/Event/OSTRAVA_V_PLAMENECH_2018