Rozhovory

Rozhovor s kapelou TRIDDANA: „Hudba, ktorú hráme, funguje na tunajších ľudí!“

English version HERE.

Vy, ktorí ste mali tú česť sa zoznámiť s argentínskou power/folk metalovou formáciou TRIDDANA, ste už určite ocenili ich albumy ako debutový „Ripe for Rebellion“ (2012) alebo „Power and Will“ (2015) či „10 Accoustic Pieces“ (2017). K nim títo metaloví „pohania“ pridali ďalší skvelý opus pod názvom „Rising from Within“ (2018), kde sa opäť predviedli vo svojej nefalšovanej, autentickej, miestami zúrivej no stále melodickej a chytľavej folkmetalovej búrke skladajúcej sa z jedenástich skladieb. Ak si myslíte, že táto kapela sa vám ešte nedostala do uší, možno si spomeniete na ich známu „When the Enemy is Close“ z ich druhého albumu „Power and Will“, ku ktorej nájdete šťavnatý video klip. Kapelu tvoria štyria zanietenci a hlavne vynikajúci muzikanti – bubeník Joaquin Franco, basák Diego Rodríguez, gajdista Pablo Allen a gitarista a spevák Juan José Fornés, s ktorým sme pre vás pripravili nasledujúci rozhovor, nielen o najnovšom albume „Rising from Within“.

TRIDDANA vydala svoj nový album „Rise from Within“ v júni tohto roka. Medzi predchádzajúcim „Power and Will“ a týmto ubehli tri roky (ak nerátame album akustických verzií starých piesní „10 Accoustic Pieces“). Ako ty vnímaš progres, ktorý sa tento čas v kapele udial?
Keď som písal skladby na “Rising from Within”, bolo mojím hlavným cieľom posunúť našu hudbu na ďalšiu úroveň zlepšením štýlu a zvuku, ale zároveň som mal na pamäti, že chcem zachovať podstatu kapely. Chceli sme vytvoriť veľmi priamočiare skladby s prepracovanou produkciou a aranžmánmi.

To sa vám na 100% podarilo, album je presne ako hovoríš – priamočiary, veľmi silný a energeticky nadupaný. A stále je to výborný folk metal ako ho u vás už poznáme. Je veľmi prepracovaný, hudobne bohatý s mnohými prelínajúcimi sa hudobnými líniami a vrstvami, zbormi a do toho kus naliehavosti a gitarovej, vokálnej agresie. A celé je to podčiarknuté charakteristickým zvukom gájd a ďalších nástrojov typických pre folk/pagan metal… Ako sa zmenil celkový prístup ku komponovaniu skladieb?
Zvolili sme zvyčajnú stratégiu, kedy vytvorím melódie pre gajdy, píšťalu a môj vokál. Takto vypracujem štruktúru skladby, pridám akordy, vytvorím aranžmán skladby a nahrám ju na demo. Takto to prebiehalo aj pri predchádzajúcich albumoch „Ripe for Rebellion“ a „Power and Will First“. Tentokrát som chcel zapojiť kus veľmi klasického štýlu tým, že som dal piesňam nový zvuk, iné aranžmány a nestaval som ich tradične. Pokúsil som sa ich vytvoriť inak ako sa len dalo. Myslím, že každý z kapely urobil na tomto albume mimoriadny kus roboty. Joaquin Franco (bicie) a Diego Rodríguez (basgitara) sa úžasne predviedli a Pablo Allen vykúzlil to správne čaro s gajdami a píšťalkou.

Vydali ste album pod nezávislou značkou. Rozmýšľali ste, že by ste oslovili niektorú z európskych nahrávacích spoločností, aby sa vám dostalo riadnej propagácie a vyrazili na plnohodnotné európske turné, keďže ste v týchto končinách ani nekoncertovali?
Album sme si vydali sami. Získať výhodnú zmluvu u niektorej z takých spoločností by bolo super, ale myslím si, že to funguje len pri skutočne veľkých kapelách, ktoré dokážu predať veľa svojich albumov. Inak sa kapelám veľa zisku či propagácie nedostane. Preto si aspoň v tomto období myslím, že je najlepšie ked si budeme našu hudbu propagovať a predávať sami.

Ani na Slovensku a ani v Čechách sme nikdy nemali možnosť vidieť vás naživo, čo je škoda, lebo fanúšikov skupiny TRIDDANA a folk metalu je tu naozaj veľa. Zmení sa to týmto albumom a budeme mať možnosť vás vidieť a počuť na českých a slovenských pódiách?
To naozaj rád počujem! Dúfam, že budúci rok to konečne vyjde a budeme si môcť u vás zahrať  – ako v Čechách tak aj na Slovensku. Po tom túžime už naozaj dlho. Hľadáme organizátorov/promotérov, ktorí by nás chceli na svoj festival. A dúfame, že sa to udeje v roku 2019.

Toto leto, tak ako aj minulé, ste odohrali veľa koncertov v Nemecku. Ktoré skladby z nového albumu alebo aj predchádzajúcich, fungujú najlepšie u európskeho publika? Ja osobne mám veľa tipov, lebo vaša muzika tu v ľuďoch veľmi rezonuje. Radi sa vraciate do Európy? Je ešte niečo okrem muziky, kvôli čomu máte Európu radi?
Myslím si, že všeobecne všetky skladby, ktoré hráme, fungujú na tunajších ľudí vynikajúco. Vlastne je pre nás mimoriadne ťažké vybrať si, ktoré skladby zahráme, lebo na festivaloch hráme najviac 11 či 12 skladieb, a preto samozrejme musíme mnohé dobré vynechať z nášho setu. Jasné, že milujeme Európu. Nielen pre turné, ale aj ľudí a úžasné miesta. Európa má veľa histórie a krásy.

Si autorom textov. Pre pagan/folk TRIDDANU, ktorá má jasný postoj k cirkvi, je komunikácia k poslucháčovi veľmi dôležitá. . .
Pravdu povediac, na “Rising from Within” boli texty takmer výlučne výsadou Pabla Allena, ktorý napísal väčšinu z nich a jednu pre nás napísal náš zvukár Juan Manuel Lozano. Napísal som dve z nich a viac som sa sústredil na hudbu a nahrávanie .

Niekde som čítala, že dosť namietate voči katolíckej cirkvi…
Hovoria o bohu, o nadprirodzenej bytosti, ktorá sa považuje za zdroj lásky a pravdy, ale ktorej dogmy sú namierené proti ľudským bytostiam, a ktorej existenciu nie je možné dokázať. V tom nie je žiadna pravda. Rešpektujem však skutočnosť, že každý človek má svoju vieru, ale táto viera predsa nemôže byť zdrojom morálnych hodnôt pre každého.

Fanúšikovia sa dosť potešili videu „When the enemy is close“ z predchádzajúceho „Power and Will“, ale odvtedy ste vydali len lyrické videá a to aj vrátane skladieb k novému albumu. Prídete aj s normálnym videom k nejakej zo skladieb z „Rising from Within“? „Dare to Tame Me“,Raging Fire“, či „Journey to the Rim“ si to doslova pýtajú…
Máme to v pláne, a premýšľame nad tým, ale nemáme ešte nič konkrétne. Sme si istí, že video bude, ale v inom štýle. Uvidíme.

TRIDDANA bola vždy silná aj v pomalých piesňach. Na tomto albume máte jednu z nich, baladu „The light you left behind“ (Svetlo, ktoré si za sebou zanechala). Komu je venovaná?
Ďakujem! Pieseň však nie je venovaná konkrétnej osobe. Hovorí o žene, ktorú upálili, lebo si mysleli, že je čarodejnica. Práve v tomto období, je to zaujímavé, lebo teraz ženy bojujú viac ako inokedy za svoje práva a proti zastaralých hodnotám spoločnosti.

A čo takto „Blind Hope“ (Slepá viera)? O čom pojednáva? A v čo osobne dúfaš, či veríš ty?
Blind Hope” je o klamstvách, ktorými nás cirkev kŕmi a nielen cirkev, ale náboženstvá všeobecne. Je slepá, lebo potrebuje, aby jej ovečky verili v niečo, čo nevidia. Prísľub večného života po smrti. Spasenie, ak budete dodržiavať morálne hodnoty boha. Ja verím tomu, čo robím teraz a tu. V prítomnosť. Nepokúšam sa venovať svoju vieru vymysleným ideám.

Album nesie názov „Rising from Within“. Ako tento názov odráža jeho koncept?
Keď sme začali s komponovaním materiálu, rozprávali sme sa Pablom o jeho koncepte a o textoch. Chceli sme rozpovedať príbeh o tom, ako civilizácia spútava ľudský inštinkt zabíjaním základných impulzov. Naše najhlbšie túžby sa stali hriechom pre náboženstvo a právnymi zločinmi. V ľuďoch je niečo živočíšne, čo sa chce predrať na povrch. A táto myšlienka nás zaujala.

Obal albumu je tiež úžasný, jednoduchý, no nápaditý… Niečo, čo by bolo super si dať vytetovať. Ako sa jeho myšlienka vzťahuje na to, čo poslucháč nájde v skladbách na albume? Kto prišiel s nápadom na obal?
Vyrobil som ho ja, ďakujem! Presne zodpovedá tomu konceptu ako som ho opísal – dvaja vlci vykreslení ako klenot, predstavujú našu živočíšnu časť, ako smeruje k svetlu. Medzi nimi je prevrátený kríž smerujúci do ohňa, čo reprezentuje náboženstvo, pravidlá a všetko, čo spútava ľudský inštinkt a ničí ho.

Kedysi si sa zmienil, že metalová scéna v Argentíne nie je veľmi veľká. Zmenila sa situácia odvtedy? Chodí na koncerty viac ľudí?
Hej, myslím, že sa v Argentíne scéna nestagnuje. Heavy metal tu nebol nikdy veľmi populárny, ale stále žije, čo je dobrá správa. Za posledné roky sa mi zdá, že sa mladí ľudia viac orientujú na latinsko-americký pop, no rocková hudba má stále čo povedať.

Živí vás muzika? Alebo máte iné zamestnania?
Aj keď máme iné zamestnania, väčšina z nás pracuje v hudobnom priemysle. Ja napríklad robím v hudobnom štúdiu ako hudobný producent a zvukár.

Podľa mňa má TRIDDANA jeden z najprepracovanejších imidžov zo všetkých paganmetalových kapiel – so všetkými detailmi, či už v oblečení alebo doplnkoch alebo na koncerte… Pracujete na tom s nejakým dizajnérom či odborníkom, alebo to prišlo prirodzene a proste sa to prihodilo?
Ďakujem veľmi pekne! 🙂 Máme imidž , ktorý je zmesou keltského folkového štýlu, so škótskymi sukňami a tiež je v tom celom vidieť kus moderného rockového štýlu. Rád nosím klobúk, čierne tričko a veľa doplnkov. Všetci z nás si tento vkus osvojili a tým sme vlastne vytvorili dobrú zmes štýlov, tak ako to cítime sami.

Aký je tvoj najúžasnejší hudobný zážitok? Či už pre teba ako pre hudobníka alebo hudobného fanúšika…
Myslím, že zážitok z tvorenia a nahrávania hudby a potom jej prezentácia v Európe sú tými najsilnejšími zážitkami pre mňa ako pre hudobníka, a to až doteraz. Pre mňa ako fanúšika neexistuje najlepší zážitok, milujem hudbu a tá ma vždy prekvapí.

Aké sú tvoje plány ambície, sny ohľadom TRIDDANY?
Máme veľa plánov a snov, ale prezradíme ich v správnom čase! Haha! Už máme potvrdených niekoľko koncertov na budúci rok a hľadáme ďalšie možnosti. Preto aj dúfam, že k vám konečne zavítame v 2019. Prial by som si tiež, aby sa kapela rozvíjala čo najviac a mohli sme hrať našu hudbu po celom svete. Ďakujem za tento rozhovor, dúfam, že sa všetci uvidíme na budúci rok!

Adriana Jakubíková