R Recenzie

REBELHOT – Uncomfortableness (LP/CD)

Taliansko/blues rock
Metalapolis Records/38:37
Informačné centrum hovorí, že ide o štyroch humorom nabitých Talianov, ktorí majú radi blues rock, počúvajú FREE, BAD COMPANY, Jimiho Hendrixa, THE BLACK CROWES, alebo CRY OF LOVE. Ponorení do sedemdesiatich rokov a hlbšie, skladajú hudbu, ktorá síce znie ako stará, ale napriek tomu je nová. Záleží len na uhle pohľadu prítomného obecenstva. O ich prístupe k hudbe veľa napovedá obal nahrávky a stránky bookletu, pretože pôsobia uvoľnene, bezstarostne, vtipne a hlavne zábavne, pretože o to práve ide. Poriadne si zahrať a dobre sa pritom zabaviť. Album má v sebe naskladaných desať skladieb s kvalitným zvukom, postavených na gitarách a zvučne znejúcej rytmickej sekcii. Basgitara je od prvých tónov číra, hlboká, zvučná a chlapík s prezývkou Ze, ktorý ju zručne obrába, sa nachádza úplne všade. Rytmický stroj spolu s bubeníkom Frankom sa nikam neponáhľa, ale svoju prácu si robí na výbornú. Už prvý text „How is Elvis“ dáva najavo, že vtipnými slohami sa na albume nešetrilo, i keď opisujú bežné veci zo života, aké prichádzajú a odchádzajú každý deň. Hustyho hlas je ten správny pre hudbu, ktorú tvoria, ale nič výnimočné, čo by mi uviazlo v mysli. Zmysel a cítenie pre blues rock však títo borci majú a ich skladby sa počúvajú  príjemne. Pre zmienku, „High Heels, Hot Wheels“ je parádna, rytmická a životom pulzujúca skladbička s magnetickým riffom. Takisto „Sunday Morning“, ktorá začína akoby na gitare hral sám Mark Knopfler. Krásny, štvorčekom  vyšitý rokenrol. Hej, a tá úvodná ústna harmonika v „Mad Train“, ktorá zrýchľuje presne ako lokomotíva pariaca vyprahnutým mexickým údolím, tiež nemá chybu. Pokiaľ máte náladu na tento hudobný žáner, pokojne po ňom siahnite aj pred špagetami so syrom a vínom. Vydarený album.
Erik Nádudvari   3,9/5