Rozhovory

CORNALUSA: Ďakujeme MOONSPELL, že ste nám umožnili byť súčasťou vášho “Lisboa Under the Spell”!

English version HERE

Ich zbraňou sú gajdy, hurdy gurdy, davul a buzuki. Vačšinou hrávajú na stredovekých slávnostiach a festivaloch… Teda, aspoň tak to bolo do 4.februára 2017, keď sa im naskytla jedinečná príležitosť zahrať si pred tisíckami metalistov. To je príbeh portugalskej skupiny CORNALUSA, ktorá zaujala Fernanda Ribeira z MOONSPELL natoľko, že sa ich rozhodol pozvať na špeciálny koncert MOONSPELL, ktorý len nedávno vyšiel na DVD „Lisboa Under the Spell“.

Čaute ľudia (či vás mám volať Tumbalumba?) 🙂 ! Mohli by ste nám povedať pár základných faktov o skupine CORNALUSA?
Čaute Rock Hard Slovensko! Ako ste vôbec narazili na ten príbeh o Tumbalumbe?! Tak sa volá skladba z nášho najnovšieho albumu. A to vďaka tomu, že jedno malé dievčatko nevedelo vysloviť naše meno, a tak nás nazvalo podľa šesťosminového rytmu, ktorý počulo v prvej skladbe nášho debutového albumu. Takže toto je naša pocta jej ;).
Takže, nejaké základné info o CORNALUSA: Existujeme vďaka tomu, že v Portugalsku je tradícia, kedy hráč na gajdy chodí po dedine s dvomi perkusionistami a oznamuje a zároveň zbiera peniaze na každoročné dedinské slávnosti. Emanuelov starý otec mal takúto skupinu a Emanuel v nej začal hrať na gajdy, keď mal trinásť. Luís študoval klasickú gitaru na konzervatóriu. Dávalo zmysel pridať k skvelým melódiám, ktoré tvoria gajdy, strunový nástroj. A potom veci nabrali spád. Začali sme chodiť na rôzne akcie – stredoveké, pouličné hranie, športové akcie, bary, koncerty,… Doplňte si ďalšie. A všetko to vyvrcholilo našou účasťou na epickom večere s MOONSPELL, kde odzneli ich tri neskutočné albumy od začiatku do konca. A my sme mali tú česť hrať medzi ich setmi! Je dôležité spomenúť, že sme ich fanúšikmi už od pätnástich a poznáme takmer každú skladbu naspamäť, takže keď nás pozvali, ani na sekundu sme neváhali!

Náš magazín sa zameriava na rockovú a metalovú hudbu a poznáme krásu týchto žánrov. V čom je krása stredovekej hudby? Prečo ste si vybrali tento žáner?
Stalo sa nám to, že sme už predtým spolupracovali s divadelnými spolkami pri rekonštrukcii historických udalostí, keďže nástroje, na ktoré sme hrali, pasovali k týmto scenárom. Začínali sme tak, že sme vzali nejaké známe staré melódie a urobili sme ich po svojom. Ale keďže nás ovplyvňuje veľa vecí, rock a metal nevynímajúc, celé toto spojenie dávalo zmysel už od začiatku. A potom sme začali stavať na tom, že sme začali písať aj naše vlastné skladby. A stále na tom staviame 😉

Na aké nástroje hráte?
Na koncerte Under the Spell v Lisabone Rui hral na davul, čo je turecký dvojtónový bubon. Luís hral na írsku buzuki, Raquel a Emanuel hrajú na portugalské gajdy a Emanuel ešte strieda gajdy a hurdy gurdy.

Ak sa nemýlim, vydali ste dva albumy. Kde sa dajú zohnať?
Áno, máš pravdu. Prvý album “Cornalusa” sme vydali v roku 2012 a minulý rok vyšiel “Isto Era Para Ser Medieval”, čo sa dá preložiť ako “Toto malo byť stredoveké”. Pripomína všetky tie rôzne vplyvy, ktoré sú v našej hudbe. Naše albumy zoženiete u nás. Najlepšie je, ak nám napíšete email na Cornalusa@gmail.com. Prvý album je už aj na Spotify.

Väčšinou hráte na stredovekých slávnostiach a festivaloch. Veľa z nich sa odohráva na krásnych hradoch. Na akom najkrajšom mieste ste zatiaľ hrali?
Och, toto je ťažká otázka. Minule sme akurát rátali, na koľkých miestach sme hrali a rapídne rýchlo sa blížime k dvestovke. Takže si asi vieš predstaviť, že je veľa miest, z ktorých môžeme vyberať a bolo by nefér vybrať len jedno. Ale ak máme menovať nejaký hrad v Portugalsku, nemôžete navštíviť našu krajinu bez toho, aby ste si nepozreli hrad Óbidos. Nachádza sa na západe Portugalska, tam sme vlastne prvýkrát stretli Fernanda a vieme, že aj Mike tam často chodí ;).

Spomenuli ste, že MOONSPELL počúvate od detstva. Čo sa vám na ich hudbe páči? Ktoré ich albumy/skladby máte najradšej?
To má asi každý z nás inak, ale myslím, že všetci máme špeciálny vzťah k “Wolfheart” a v jednom čase sme vedeli všetky texty naspamäť. Pamätám si, že kedysi všetci hovorili o skladbe “Vampiria”. A samozrejme “Alma Mater” bola hymna! Nemohli sme odolať a opýtali sme sa MOONSPELL, či by nám dovolili predviesť naše vlastné verzie “Alma Mater”, “Trebaruna” a “Love Crimes” na koncerte v Coliseu ;).

Ako sa vôbec stalo, že si stredoveká skupina zahrala pred tisíckami metalistov?
Úúúúplne nás to prekvapilo. Očividne nás Fernando videl hrať a rozhodol sa, že nám napíše email s touto ponukou. Najskôr sme si mysleli, že je to nejaký náš kamarát, ktorý si z nás strieľa, ale potom sme si uvedomili, že je to naozaj. Boli sme nadšení a ponuku sme prijali bez zaváhania. Potom sme prišli do ich štúdia Inferno a niečo im zahrali. Všetci nám dali palec hore. Boli sme vo vytržení!

Aké skladby ste hrali pomedzi sety MOONSPELL a ako dlho vám trvalo pripraviť si vlastné verzie ich skladieb (mimochodom, vaša verzia “Alma Mater” znie výborne)? Čo pre vás predstavovalo najväčšiu výzvu?
Ako sme spomínali, vypýtali sme si dovolenie, aby sme mohli zahrať “Alma Mater”, “Trebaruna” a “Love Crimes”. Jeden set sme odohrali s dvoma gajdami a zahrali sme “Trebaruna” a “Traecum”, čo je prvá skladba z nášho prvého albumu. Plus k tomu pár starých melódií, ktoré sme prerobili do našich aranžmánov, ako sme už spomínali. V druhom sete sme použili hurdy gurdy. Hrali sme “Alma Mater”, “Love Crimes” a dve skladby z nášho nového albumu: “Woinaky” a “Ri7”. Mali sme len mesiac na to, aby sme sa pripravili a okrem toho nás zaneprázdňovalo nahrávanie nového albumu. V tom období sme teda mali veľa plných dní. Najskôr sme rozmýšľali, že len naznačíme niektoré momenty z tých skladieb, ale keď sme sa do toho pustili, nevedeli sme odolať a priblížili sme sa originálom najviac, ako to šlo ;). Zobrať tie melódie a prerobiť ich na naše nástroje a do stupníc, v ktorých majú byť zahrané, spôsobilo pár problémov. Napríklad sme museli zameniť niektoré tóny za iné. Nazvime to ekvivalentmi, aby sme sa nedostali do nudných technických konverzácií. Zapracovali sme na tom a s výsledkom sme boli celkom spokojní. Hľadali sme skladby, ktoré by do toho najlepšie pasovali. A čuduj sa svete, “Alma Mater” bola dokonalá zhoda! A ďakujeme. Naozaj sme si to užili. Nedá sa opísať, aké to bolo zahrať ju pred týmto publikom. Nedokázali sme odolať a začali si do toho spievať! 😉

Dostali ste vopred nejaké inštrukcie, aké skladby máte zahrať alebo ako sa obliecť (keďže čierna nie je vašou uniformou na koncertoch 🙂 )?
Nemali sme žiadne inštrukcie čo sa týka oblečenia a ak máme byť úprimní, keď hráme naživo, naše postavy majú svoj štýl oblečenia, ale bežne sa obliekame úplne inak. Vedeli sme, pre aké osadenstvo ideme hrať, takže sme sa na túto príležitosť patrične obliekli ;).
Čo sa týka skladieb, skupina chcela, aby sme hrali naše vlastné veci a robili svoje veci. Nikdy nás nežiadali, aby sme hrali ich skladby. To my sme to navrhli a na našu radosť nám to dovolili!

DVD “Lisboa Under the Spell” je už vonku. Veľa fanúšikov MOONSPELL bude mať možnosť zažiť čaro tohto večera len prostredníctvom DVD. Vy ste tam ale boli osobne. Ako ste ten večer vnímali vy?
Bolo to neskutočné. Predstav si, že ako fanúšika ťa požiadajú, aby si išiel na pódium, skupiny, ktorú tak dobre poznáš. Nedá sa slovami opísať, čo to pre nás znamená. Pamätám si, ako sme hrali “Alma Mater” a počul som, ako ľudia spievajú text, ktorý som mal aj ja v hlave a musel som sa k ním pridať. Keď sme skúšali, myslel som si, že by som to nemal robiť, aby som neriskoval, že pokazím svoju hru, ale keď na to prišlo, nešlo to inak. A ďalšia vec sú ľudia. Produkcia, skupina, všetci boli k nám veľmi milí. Vďaka nim sme sa cítili pohodlne a doslova nám povedali, že si môžeme robiť, čo chceme. To sú rockové hviezdy. Finišovali sme v zákulisí, kde sme si s kapelou a s vybranými fanúšikmi dali pár drinkov, bolo to ako z iného sveta. A k tomu všetkému, všetky tieto momenty boli zaznamenané a zverejnené. Opať hovoríme, slovami sa nedá opísať, čo to pre nás znamená. Takže, ešte raz ďakujeme MOONSPELL, že ste nám umožnili byť súčasťou vášho “Lisboa Under the Spell”. Je to zážitok, ktorý si naveky budeme hýčkať. Rock On 😉