B Recenzie

BLACK MAJESTY – Children Of The Abyss (CD)

Austrália/power metal
Pride & Joy Music/46:57
Z temnej priepasti zabudnutia neočakávane vyšľahlo zrak oslňujúce svetlo a rozdelilo sa na desať poletujúcich svetielok – duší, ktoré ticho a jasavo zažiarili v hustej černi. Tri roky som trpezlivo čakal na nový album od austrálskeho majestátu temnoty BLACK MAJESTY a konečne som sa dočkal. Nuž, aký je nový album… od BLACK MAJESTY môžete očakávať stále len lepšie a lepšie skladby, to je jasné ako hromada lebiek. A vzhľadom k tomu, že sa nahrávalo, miešalo, mastrovalo a produkovalo v hobitíne u Rolanda v Grapow Studios, t. j. u nás na Slovensku, výsledok je po zvukovej stránke výborný. Album vonia tlačiarenskou novotou, má silný charakter a vlastnú, výraznú tvár. Vychutnáte si všetky nástroje – dvojité gitary siahajú hlboko do zamatovej černi, z ktorej striedavo šľahajú oslepujúce záblesky sól, bicie a basgitara, to je dokonalá rytmická delostreľba, ktorá vyhladí nepriateľské trolie hordy z povrchu zemského. „Children From The Abyss“ je rýchly ako Smrť presekávajúca sa lesom kostí, až spráchnivené čierne lebky odfrkujú z krčných stavcov ako suché raždie, ktoré si stará čarodejnica vyšla nazbierať na podkúrenie svojim obetiam. Od prvého zavytia víchrice „Dragon Unite“, cez ukážkovú vyhladzovaciu smršť „Something’s Going On“, ktorá vás roznesie na kopytách ako mongolská horda, či titulná apokalyptická víchrica „Children of the Abyss“ – je nad temnotu ľudstva jasné, že BLACK MAJESTY inak nemôžu, len melodicky, rýchlo a zbesilo. Večná škoda, že Pavel Konvalinka už nesedí za kamenným polkruhom, ale nový bicman Ben Wignall je dobrou náhradou a páli z rozžeravených delových hlavní navôkol ostošesť. Jediné spomalenie je na začiatku piatej skladby „War’s Greed“, kde nakrátko ochutnám Johnov sýty a hlboký hlas (neuveríte, ale vie spievať aj nízke tóny) a potom sa skladba dobrovoľne zvrhne v útek divokého stáda koní naprieč vyschnutou planinou. Všetky skladby sú na albume nové, ale zároveň znejú ako tie, ktoré mám rád z minulosti. Hrom do lebky, to je album!
Erik Nádudvari   4,5/5